Navždy nesmrteľný si môžeťe prečítať na blogu Ever1.blog.cz

Navždy nesmrteľný-Kapitola 2 (Dva)

27. ledna 2011 v 19:06 |  Knihy a poviedky
Navždy nesmrteľný-Kapitola 2 (Dva)



Pár sekúnd pred tým, než do triedy vchádza pán Robins, si dávam dolu kapucňu. Vypínam iPod a predstieram, že čítam knihu. Ani mi nenapadne zdvihnúť hlavu , keď povie :,,Trieda, toto je Damen Auguste. Prednedávnom sa sem prisťahoval z Nového Mexika. Takže Damen, môžeš si ísť sadnúť tam dozadu, na voľnú stoličku pri Ever. Budeš si musieť od nej požičať knihu, kým si nezoženieš vlastnú."


Damen je nádherný. Viem to aj bez toho, že by som sa naňho musela pozrieť.Kým sa približuje, naďalej sa sústreďujem na knihu. O svojich spolužiakoch viem aj tak viac, ako by som chcela.Chvíľka ignorovania mi len prospeje.

Súdiac však podľa najvnútornejších myšlienok Stacie Millerovej, ktorá sedí len dve lavice predo mnou - Damen Auguste je neskutočne sexy.
Jej najlepšia priateľka Honor s ňou úplne súhlasí.

Tak isto aj Honorin priateľ Craig, ale to už je iný príbeh.

,,Čau." Damen dosadá na stoličku vedľa mňa, môj ruksak hádže na zem, kam tlmene dopadá.
Prikývnem a odmietam sa pozrieť vyššie než na jeho vyleštené čierne motorkárske topánky.
Skôr ako na motorku sa hodia do pánskeho modneho časopisu.

V záplave rôznofarebných sandálov na zelenom koberci pôsobia mimoriadne zvláštne.
Pán Robins nás žiada , aby sme si knihy otvorili na strane 133, na čo sa Damen ku mne nakláňa a pýta sa:,,Prekážalo by ti, ak by som čítal z tvojej?"

Váham, desím sa tej blízkosti, ale posúvam mu knihu , až takmer spadne z okraja môjho stola.A keď si prisunie stoličku bližšie ku mne, aby lepšie videl, usilujem sa od neho sedieť  čo najďalej a schovávam sa opäť pod kapucňou.

Potichu sa smeje, ale keďže som sa naňho ešte ani poriadne nepozrela, neviem čo to má znamenať.Viem len, že jeho smiech znel uvoľnene a pobavene, ako keby za tým bolo ešte čosi viac.

Zosuniem sa ešte hlbšie do stoličky, s bradou v dlaniach, oči nespúšťam z nástenných hodín. Som odhodlaná ignorovať všetky tie opovržlivé a kritické poznámky na moju adresu.

Reči typu:Chudáčik, taký sladký, sexy nový chalan a musí sedieť vedľa takej chudery!To všetko vyžaruje zo Stacie, Honor, Craiga a takmer z každého v triede.
No, vlastne úplne z každého, až na pána Robinsa, ktorý sa , tak isto ako ja, nevie dočkať, kedy sa už skončí hodina.


Na obed už každý hovorí len o Damenovi.
Videli ste toho nového chalan?Je taký úžasný-taký sexy-počula som, že je z Nového Mexika-Nie, nemyslím, že je zo Španielska-No to je jedno, proste je odinakadiaľ-Určite ho pozvem na zimný ples-Veď ho ešte nepoznáš-Neboj, veď ho spoznám-

,,Božemôj.Videli ste už toho nového chalana , Damena?"
Haven si sadá ku mne a pozerá na mňa spoza vyrastajúcej ofiny, ktorá sa jej končí tesne nad tmavočervenými perami.

,,Bože, prosím, nezačínaj s tým aj ty."Potrasiem hlavou a zahryznem do jablka.
,,Nehovorila by si tak, keby si mala to šťastie ho aj vidieť,"vraví a z rúžového papierového obalu vyťahuje vanilkový koláčik.

Ako zvyčajne, najprv zlíže zvrchu všetku polevu. Pravdupovediac, oblečená chodí ako niekto, kto by radšej pil krv, než jedol malé sladké koláčiky.
,,Bavíte sa o Damenovi?" zašepká Miles, zošmykne sa na lavicu a lakťami sa oprie o stôl.Zapichuje do nás tie svoje hnedé oči a na jeho detskej tvári bádať úsmev.,,Je úžasný!Videli ste jeho topánky?Sú ako vystrihnuté z Vogue.Asi mu navrhnem, či by nechcel byť môj nový frajer."

Haven naňho uprene hľadí úzkymi žltými očami.,,Neskoro, už som si ho rezervovala ja."
,,Prepáč, neuvedomil som si , že sa ti páčia aj iní chalani, nielen gotici."Miles sa zaškerí, prevráti oči a rozbalí si sendvič.
Haven to pobavilo.,,Keď sú ako tento, tak sa mi páčia.Prísahám, že vyzerá nenormálne dobre, mala by si ho vidieť."

Potrasie hlavou. Je naštvaná, že sa nezapájam do diskusie.,,Je neskutočný!"
,,Ty si ho ešte nevidela?"Miles zviera v ruke sendvič a civie na mňa.
Zízam na stôl a rozmýšľam, či im mám klamať.Sú z neho takí nadšení, že by im teraz najviac pomohlo klamstvo.

Ibaže ja im klamať nemôžem.Im nie.Haven a Miles sú moji najlepší priatelia.
Jediní priatelia.Navyše cítim, že pred nimi tajím priveľa vecí tak či tak.
,,Na angličtine som sedela vedľa neho,"konečne prehovorím.,,Museli sme sa podeliť o moju knihu. Ale ani som sa naňho poriadne nepozrela."
,,Musela?"Haven si z čela odhrnie ofinu, aby sa mohla lepšie pozrieť tej čudáčke, čo sa vôbec odváži také niečo povedať.
,,Ach, no to naozaj muselo byť pre teba strašné, hotové utrpenie."Prevracia oči a vzdychá.,,Prísahám, že nemáš ani len poňatie, aké máš vlastne šťastie.Navyše si to ani neceníš."

,,Akú knihu?"pýta sa Miles, akoby ten titul preňho bohviečo znamenal.
,,Búrlivé výšiny."Krčím plecami, na servítku položím ohryzok z jablka a zabalím ho do nej.
,,A čo kapucňa?Mala si ju na hlave, alebo dolu?"pýta sa Haven.
Usilujem sa rozpamätať, spomínam si, ako som si ju dala na hlavu, keď sa ku mne blížil.,,Na hlave,"vravím.,,Ano, určite som ju mala na hlave,"prikivujem.
,,No, vďaka Bohu," mumle si a prelamuje napoly vanilkový koláčik.,,Posledná vec, čo potrebujem, je konkurencia v podobe nejakej plavovlasej bohyne."
Hrbím sa a uprene hľadím na stôl.Cítim sa trápne, keď o mne takto ľudia hovoria.Kedysi som ani pre nič iné nežila, ale teraz je všetko inak.,,No dobre, a čo Miles?On nie je konkurencia?"Pýtam sa jej, len aby som od seba odpútala pozornosť a upriamila ju na niekoho, kto to naozaj ocení.


,,Ozaj,"Miles si rukami prechádza po krátkych hnedých vlasoch a poctí nás tým, že sa k nám otáča z tej lepšej strany.,,Nemala by si ma podceňovať."
,,Ste úplne mimo,"hovorí Haven a z nôh si oprašuje biele omrvinky.,,Damen a Miles nehrajú za to isté mužstvo.To znamená, že Milesová zničujúca krása a tvár modela sa v tomto prípade nerátajú."

,,Ako môžeš vedieť, za aké mužstvo hrá?"pýta sa Miles, krútiac uzáverom na fľaši s ochutenou vodou.Uprene na ňu hľadí a pýta sa:,,Ako si tým môžeš byť taká istá?"
,,Teplúšik,"hovorí mu a tľapká ho po čele.,,Môžeš mi dôverovať, tento chalan nie je štvorpercentný."

Damen chodí so mnou na prvú hodinu, angličtinu, a aj na šiestu hodinu, na výtvarnú (niežeby vedľa mňa sedel, ani som sa redšej nepozerala, ale tie myšlienky deciek v triede, dokonca aj myšlienky učiteľky Machadovej mi prezradili, čo som potrebovala vedieť).A teraz vedľa mňa dokonca aj parkuje. A hoci sa mi darilo naňho doteraz nepozrieť, videla som z neho akurát topánky, vedela som , že raz budem prinútená pozrieť sa aj vyššie.

,,Bože môj, tam je!Hneď vedľa nás!"pišťí Miles vysokým hlasom a šepká spôsobom, akým šepkáva len v najvzrušujúcejších životných okamihoch.,,Mrkni na to auto, veď je to nablýskané čierne BMW, s úplne tmavými sklami.Pekné, veľmi pekné.Fajn, tak urobíme to takto, ja otvorím moje dvere a akože omylom doňho vrazím, aby som mal dôvod sa sním porozprávať."Otáča sa ku mne a čaká na môj súhlas.

,,Neopováž sa mi doškriabať auto.Alebo jeho auto.Alebo akékoľvek iné auto," nesúhlasne krútim hlavou a usilujem  sa nájsť kľúče.
,,Fajn."Urazene špúli ústa.,,Úplne mi znič moje sny, poslúž si.Ale urob si radosť a konečne si ho obzri!A potom sa mi pozri do očí a povedz, či si pri pohľade naňho neonemela a nechcelo sa ti omdlieť."

Prevraciam očami a usilujem sa pretlačiť medzi mojím autom a zle zaparkovaným VW Bugom.Tens tojí v takom zlom uhle, že vyzerá, akoby chcel pritlačiť môj kabriolet. A práve v momente, keď sa usilujem otvoriť dvere, sa na mňa vrhá Miles, sťahuje mi z hlavy kapucňu a z očí strháva slnečné okuliare.Potom skáče do auta, odkiaľ mi naznačuje, veľmi ,,nenápadne", že sa mám pozrieť na Damena, ktorý stojí akurát za ním.

Tak sa nakoniec odhodlávam. Je mi jasné, že sa tomu nemôžem navždy vyhýbať. Zhlboka sa nadychujem a zdvíham hlavu.A z toho , čo vidím, strácam reč.Nie som schopná ani len mrknúť očami alebo sa pohnúť.A aj napriek tomu, že Miles na mňa máva, uprene na mňa hľadí a všemožnými spôsobmi mi naznačuje, aby som stým civením už prestala a vrátila sa do auta-nemôžem.

Chcem tým povedať, že by som aj chcela, pretože viem, že sa naozaj správam ako úplná čudáčka.Ostatne, väčšina ľudí si to o mne myslí tak či tak.Je však úplne nemožné od neho odtrhnúť zrak.

A nielen preto, že Damen je nepopierateľne nádherný, s tými lesklými tmavými vlasmi, čo sa vlnia okolo jeho vysoko posadených lícnych kostí a splývajú po ramenách, ale keď nadvihne tmavé slnečné okuliare a jeho oči sa stretávajú s mojimi, vidím jeho hlboké tmavé mandľové oči.Pripadajú mi podivne známe,orámované takými dlhými a hustými mihalnicami,až budia dojem, že sú umelé.A tie jeho pery!Sú ako zrelé ovocie, vábivé a dokonale krojené.A telo, čo nesie všetku tú krásu, vysoké, štíhle a odeté v čiernom.
,,Hmm,Ever?Ha-lo?Už sa môžeš zobudiť.Prosím!"Miles sa otočí k Damenovi a nervozne sa zasmeje.

,,Ospravedlňujem sa za kamarátku, zvyčajne nosí na hlave kapucňu."
Som si vedomá, že musím prestať.Okamžite prestať.Ale Damenove oči sa vpíjajú do mojich, ich farba je čoraz tmavšia a jeho pery sú ešte oblejšie.
Nie je to však jeho dokonalá krása, ktorá ma tak ohromila. S tým to nemá nič spoločné.Dôvod je iný.Celý priestor okolo jeho tela, od prekrásnej hlavy až po hranaté motorkárske topánky, celý ten priestor je úplne prázdny.
Žiadna farba.Žiadna aura.Žiadne pulzujúce svetlo.


Každý ma auru.Z tela živého tvora vychádza farebný vír.
Dúhové energetické pole, o ktorom ani nevie.A nie je to nebezpečné, ani desivé, ani nijako zlé, je to len časť viditeľného (aspoň pre mňa) magnetického poľa.
Pred nehodou som o takýchto veciach nemala ani len potuchy.A už vôbec som nemala schopnosť tie farby vidieť.Ale od momentu, keď som sa prebrala v nemocnici, som zrazu všade videla farbu.

,,Cítiš sa dobre?"Pýtala sa ma ryšavá zdravotná sestra a ustarostene na mňa hľadela.
,,Ano, ale prečo ste úplne rúžová?"Pretierala som si oči , zmätene tou pastelovou farbou, ktorá ju obklopovala.

,,Prečo som celá čo?"Snažila sa skryť znepokojenie.
,,Rúžová.Viete, je to všade okolo vás, najviac okolo vašej hlavy."
,,V poriadku srdiečko, trochu si odpočiň a ja idem po doktora,"povedala , vycúvala z izby a rozbehla sa po chodbe.

Musela som absolvovať nekonečné množstvo očných testov, skenov mozgu a psychologických sedení.Až potom som si uvedomila, že o tom , že vidím farby, radšej nemám nikomu hovoriť.Po čase som zistila, že počujem myšlienky v hlavách iných ľudí, že poznám ich životné príbehy a stačí mi na to jediný dotyk.
Dokonca ma začala pravidelne navštevovať moja mrtva mladšia sestra Riley.Vtedy som pochopila, že je  lepšie o mojich schopnostiach s nikým nehovoriť.
Mám pocit, že už som si zvykla takto žiť, až som úplne zabudla , že sa to dá aj inak.
Ale keď som videla Damena, obklopeného len čiernou farbou jeho auta, pred ktorým stál, uvedomila som si ,že mi to pripomenulo časy, keď bolo všetko omnoho lepšie a normálnejšie.

,,Ty si Ever však?"Pýta sa ma s úsmevom Damen a odhaľuje ďalšiu svoju dokonalosť-belostné biele zuby.
Stojím tam a už by som aj bola ochotná od neho odtrhnúť zrak, keď sa zrazu ozve Miles a okázalo si odkašľe.

Uvedomím si ,ako veľmi neznáša , keď ho niekto ignoruje, a tak hlavou ukazujem jeho smerom a vravím:,,Oh, prepáčte.Miles, toto je Damen,Damen ,toto je Miles."A po celý ten čas z neho nespúšťam oči.

Damen sa pozerá na Milesa, pokývne hlavou a hneď opäť pozerá na mňa.A ak keď viem, že to znie bláznivo, na zlomok sekundy, keď odo mňa odvrátil zrak, ma zrazu striaslo od zimy a cítila som slabosť.

Ale v momente, keď sa na mňa znovu pozrie, mi je zrazu opäť teplo a cítim sa dobre.,,Urobila by si mi láskavosť?"Usmeje sa na mňa .,,Mohla by si mi požičať tvoju knihu, vieš,Búrlivé výšiny?Mám čo doháňať a dnes sa už do kníhkupectva nedostanem."
Otváram tašku a vyťahujem z nej obšúchanú knihu.Opatrne mu ju podávam, aby som sa ho nedotkla.Hoci jedna časť zo mňa túži po dotyku s týmto krásnym neznámym, druhá časť, tá časť sa strasie pri predstave záblesku najvnútornejších tajomstiev, ktoré sa mi odkrývajú pri každom náhodnom dotyku.

Knihu hádže do auta, slnečné okuliare si posúva tak, aby na nás videl a vraví:,,Vďaka, uvidíme sa zajtra."Zrazu mi dopína , že okrem nepatrného šteklenia v končekoch prstvov som vlastne necítila nič.Než ho stihnem odzdraviť, už cúva a odchádza preč.
,,Prepáč,"vraví Miles a sadá si vedľa mňa.,,Ale keď som povedal, že pri pohľade naňho onemieš,nemyslel som to doslova.Vážne ,Ever,čo sa ti stalo?Lebo to bolo úplne megatrápne,fakt to si mu mohla rovno povedať Čau, volám sa Ever a od tejto chvíle ťa budem všade prenasledovať, lebo presne tak si vyzerala.

Bez srandy ,ale chvíľami som mal dojem , že ťa budeme musieť oživovať.
A ver mi , že máš obrovské šťastie , že pri tom nebola naša spoločná dobrá kamoška Haven, nerád ti to pripomínam, ale ona si ho zarezervovala prvá..."

Miles mi takto čistí žalúdok celou cestou domov.Nechávam ho , nech sa vyrozpráva , ja sa zatiaľ sústreďujem na cestu a mimovoľne si prstom prechádzam po hrubej červenej jazve, ktorá je skrytá tesne pod ofinou.

Ako si mám vysvetliť to , čo sa stalo?Veď jediní ľudia , ktorých myšlienky nepočujem, o ktorých životoch nič neviem a ktorým nevidím auru, sú mrtvy ľudia!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama